Biele víno

Biele víno

Biele víno prechádza v podstate takým istým procesom ako červené víno, v ktorom je na prvom mieste samozrejme alkoholové kvasenie. Veľký rozdiel je v tom, že sa väčšinou používajú biele odrody a i červené odrody sa lisujú priamo, aby nedošlo k zafarbení od šupiek. Kvasenie preblieha bez šupiek alebo jadier a tak vzniká biele víno.

I keď je v bielých hroznách len málo alebo žiadné farbivo, sú lisované a priamo oddelené od štavy. Šťava sa potom nechá precediť a mošt sa prejasní pri ochladení na zhruba štyri stupne. Mikroskopické organické čiastočky, ktoré zostanú po lisovaní sa usadia a mošt zostane priezračný. V tejto fázi už v mošte samozrejme nie sú žiadné prírodné kvasinky, a proto se musí vždy pridávať extérne.

#rozdelenie-popisku#

Po kvasení sa víno nemusí ďalej macerovať, pretože už neobsahuje žiadné šupky alebo semena. Biele víno potrebuje, takisto ako červené čas na zotavenie sa z búrivej fermentace. Pokiaľ sa tak nestane, tak  vznikne tzv."stressed wine". Vína, ktoré sú určené pre okamžitú konzumáciu a majú sviežejšiu chuť, ktoré sa fľaškujú hneď po kvasené a odpočinku v nerezových nádržiach. Vína s bohatšou chuťou, hlavne tie z odrody Chardonnay, ktoré ďalej podstupujú kvasenie kyselinou mliečnou alebo jablkovo 'mliečné kvasenie.

Ostré a čerstvé jablčné kyseliny se potom menia pri kontrolovanej teplote v jemnejšiu kzselinu mliečnu.  Jedná sa väčšinou o vína, ktorá sa v spojení s touto fermentaciou, dozrievajú na dreve.  

Hlavne vína Sauvignon Blanc sa fľaškujú skoro po odpočinku. Tieto vína vždy doporučujeme konzumovať čo najskôr, pretože presne za rok po fľaškovaní si stále zachovávajú svôj nádherný, čerstvý a (exotický) ovocný charakter.

Zrenie

Väčšina bielých vín sa fľaškuje vo februári/marci, na južnej pologuli v auguste, tiež potom, ako ležalo v ocelových nádržiach pri teplote okolo osmych stupňov celzia. Niektoré z najznámejších odrôd ako sú Chardonnay, Semillon a niektorý Sauvignony Blanc (často klasické biele vína z oblastí Médoc, Pessac-Léognan a Graves, v kombinácii so Semillon) získavajú zrením bohatšiu chuť, niekedy zrejú samostatne, obvykle v zmesi. Zrenie je menej intenzívne než červené víno, pretože biele víno má ľahšiu chuťovú štruktúru vďaka neprítomnosti taninov. 

Niektoré príjemné biele vína zrejú v dubových sudoch. Biele Burguándske vína si toho vynikajúcim príkladom. Zrenie v dube vína získa priateľskejšiu, mäkkšiu a plnšiu chuť. Fermentacia bieleho vína v dubových sudoch je kratšia než červeného, pretože biele víno neobsahuje žiadne triesloviny. 

Existujú tiež vína, ktoré i bez zrenia v dubových sudoch majú veľmi peknú vôňu a chuť. Sú to vína vyrobené z odrôd Ryzlink, Chenin, Rulandské šedé, Meloun (Muscadet) a často i Sauvignon Blanc. Tieto vína sa preto často uchovávajú v nerezových nádržiach, niektoré ako je Ryzlink, potom ešte zrejú niekedy dvanásť až osemnáct mesiacov v drevenom sude. Tento drevený sud nerobí nič viac, než že  umožňuje veľmi jemný vývoj vína prostredníctvom veľmi pomalých interakcií medzi vínom a kyslíkom, ktorý preniká skrz mikroskopické trhliny alebo otvory v dreve. Tieto vína sú zo svojej podstaty prinajmenším tak komplexné ako je chuť barikových bielých vín.